Slová, slová, slová...

That’s because you have the emotional range of a teaspoon!

-One person couldn’t feel all that. They’d explode!
-That’s because you have the emotional range of a teaspoon!
#HarryPotter
Ja som vedela, že sa vám ten gif z minulého článku bude páčiť! HA! 😀 A keďže som objavila tento ďalší perfektný, povedala som si, že ho musím tiež využiť a napísať vám k nemu už aj pár slov 😀
Keď som sa spýtala Dianthe, že čo také by som k nemu ale mohla napísať, odpovedala mi, že to ako skvelo a úžasne sa mám, ako všetko stíham a ako v živote vôbec nemám bordel. Prečo nie no 😀

Tak začnime začiatkom týždňa – mala som svoj prvý calling day, čo znamená, že som obvolávala mne pridelené školy, potencionálnych záujemcov nášho kultúrno-vzdelávacieho projektu. Zo všetkých čísel mi dvihlo až jedno, s ktorým sa mi ale podarilo dohodnúť meeting hneď na druhý deň, čo bolo riadne super. Ten bol v podstate fajn, aj keď pani riaditeľka danej školy ma dosť sfúkla, ale veď mohlo to byť horšie 😀 Uvidíme, či nakoniec do toho projektu, ktorý pripravujeme, pôjde.
Tu začínajú moje problémy so “stíhaním”. Totiž takéto veci v rámci organizácie viem riešiť iba v pondelky. Což je dosť na nič, lebo… No, proste to nestíham 😀 Keď si prirátate aj všetko, čo mi treba do školy. Hlavne, že prokrastinujem aj práve teraz a píšem vám článok namiesto seminárky.
Keď už sme pri škole – budúci piatok bude veľmi zaujímavý, budem mať písomku na každom predmete. Najviac som zvedavá na písomku z logiky, pretože, úprimne:
https://i1.wp.com/media.giphy.com/media/h18gH4kCHlmKY/giphy.gif
Dúfam, že ten sarkazmus je dostatočne citeľný 😀
Počúvam si tu pekne španielske pesničky… Hm… Včera na mňa spolužiak “nahučal”, že prečo som opustila španielčinu. Fakt existuje akékoľvek podozrenie, že som to spravila dobrovoľne? 😀 Ale fajn, to slovo “nahučal” je fakt v uvodzovkách, bolo to milé. V každom prípade, je pravda, že by to chcelo čosi so španinou vymyslieť. Aj keď ozaj nemám na nič čas. Na svoj vek by som už mohla zvládať time-management a vedieť zatočiť s prokrastináciou, či? 😀
K tej španielčine sme sa akosi dostali cez hodinu angličtiny, na ktorú sme mali napísať esej. Mala to byť reakcia na tretí príbeh z príhovoru Steva Jobsa pre končiacich študentov Stanfordskej univerzity. V skratke, Jobs hovorí o životných prehrách, o tom, že všetko zlé je na niečo dobré, že máme veriť v svoje sny a intuíciu. Že nikdy nevieme kedy pre nás už slnko nevyjde a preto by sme nemali strácať čas žitím života niekoho iného.
V rámci svojej eseje som sa zamerala na myšlienku, že človek by mal nasledovať svoje srdce. Je síce pekné, že ísť po vyšliapanej cestičke je jednoduchšie a možno bezpečnejšie, ale prečo by nás toto vedomie malo obmedzovať? Mali by sme vždy hľadať to, čo nás robí šťastnými, čo nám dá zadosťučinenie a bude nás napĺňať. Máme jedinú možnosť byť samými sebou, druhú mať nebudeme. Preto som vyjadrila záver, že spoločnosť by nám mala pomáhať, viesť nás, ukázať možnosti, ale v rovnakom čase by nás mala podporiť a akceptovať, ak sa rozhodneme ísť vlastnou cestou, nasledujúc svoje sny. V takomto prípade potrebujeme cítiť, že nie sme sami…

Túto esej som napísala nejaký čas po tom, ako po mne babka (už znova) nakričala kvôli tomu, že som sa pridala k dobrovoľníckej organizácii. (Tej, čo som spomínala vyššie, že pripravujeme ten projekt.) Keď si ju spolužiak prečítal, opýtal sa ma, či si teda plním vlastné sny. Otázka za milión.
Plním si vlastné sny? Snívala som, že pôjdem študovať ďalej od domova, medzinárodné vzťahy. No spravila som kompromis a študujem neďaleko, odbor tomu celkom podobný. Nedávno ma na Selling tréningu učili, že kompromis je “sprosté” slovo.
Obetovala som španielčinu napriek tomu, že som v nej túžila pokračovať. Nie priamo, pretože som vedela, že učiteľkou či tlmočníčkou byť nechcem. Avšak to problém byť nemal, na tých medzinárodných vzťahoch španielčina ako možnosť byť mala. Len nie na odbore, na ktorom som skončila.
Nevravím, že ma tento odbor nebaví. Baví. Učíme sa o veciach, ktoré mi prídu zaujímavé, často si hovorím, že “Wow, keď raz budem taká inteligentná ako prednášajúci, tak som v živote vyhrala.“, dokonca mávam stresy, že sa mi ho nepodarí dokončiť. Na druhej strane, keď ale vidím niektoré veci, ktoré mi prídu maximálne pod úroveň, neskutočne ma to demotivuje a ja sa pýtam, že čo tam vlastne robím.
Chcela som len povedať, že v rámci môjho vzdelania si stále nie som istá, čo si myslím. Je to také dvojaké, nemastné-neslané. No čo sa týka organizácie, ku ktorej som sa pridala – aj keď nestíham, vždy odtiaľ odchádzam s úsmevom, pretože sa zo seba teším. Keď som si prešla Selling tréningom a dostala som fakt veľkú pochvalu, bola som nadšená. Ja, čo sa hanbím, čo sa všetkého bojím. Práve preto som sa k nim pridala. Aby som konečne prekonala svoje tiene a niekam sa posunula. A pomaly sa mi to darí – hovorím, už som prežila aj Calling day, už som mala aj svoj prvý meeting. V tej organizácii vidím budúcnosť a teraz nemyslím len tú svoju. Verím v zmysel toho, čo robí a verím, že mi dáva príležitosť, možno pomocnú ruku(?) stať sa tým, kým by som chcela byť. A preto, aj keď po mne naši kričia, aj keď stále neviem ako vyriešim kopu vecí, tak ju opustiť nechcem. Je toto plnenie snov? Asi nie, no možno je to cesta k nim.
Ale čo je vlastne môj sen? Chcela by som niečo v živote dosiahnuť, chcela by som pomáhať druhým, robiť svet krajším a lepším miestom. Chcela by som… Láska, rodina, zdravie, pocit bezpečia… Človek toho chce veľa a nevie ako to zhrnúť pár slovami.
A nie, nechcem zabudnúť a stratiť úroveň svojej španielčiny. Vraj som bola včera pri tej téme zvláštne pokojná, ako by ma to neštvalo, že som ju pustila. Myslíte, že po viac ako roku, čo som to riešila, mám ešte stále nervy sa nad tým vzrušovať? Mrzí ma to a vždy ma to mrzieť bude. Minimálne do momentu, kedy sa nestane zázrak a mne sa s ňou opäť podarí nadviazať kontakt.
Viete, vždy som si myslela, že všetko má svoje opodstatnenie, aj keď o ňom nevieme. Možno to tak jednoducho malo všetko byť. Je to neskutočné klišé, ale takisto sa vždy snažím veriť, že všetko zlé je na niečo dobré.
A čo vy? Plníte si svoje sny?
Myslíte si, že by tie moje mali byť konkrétnejšie?

5 myšlienok na “That’s because you have the emotional range of a teaspoon!

  1. Úprimne, i ja mám v poslednej dobe takéto stavy, keď sa mi veci, do ktorých som sa pustila, už už chcú vymknúť spod kontroly a na chvíľku stratím vlastnú cestu pred očami. Všetko sa tak zvláštne pomotá a napokon rozprúdi do rôznych smerov – z niekoľkých snov, ktoré vždy smerovali jednou cestou je naraz milión ciest. Akýsi zvláštny chaos. Napríklad ja by som na tvojom mieste nikdy španielčinu nikdy nevzdala. Ja konkrétne sa španielčinu neučím ani moc nechystám, ale za niečo, čo ma baví jednoducho budem bojovať´ – nevzdala by som sa žiadnej svojej činnosti, ani keby to vyzeralo, že pre ňu nezostáva žiaden čas. Ako hovoríš, že si “vzdala” španielčinu a mrzí ťa to. Ja sa pri predstave podobného stavu desím, pretože sa riadim tým, že nič nevzdám. Keď som ešte chodila ako malá na tanec (čo som nanajvýš nenávidela), učiteľka nám raz povedala niečo v takom slova zmysle, že hranice človeka sú vyššie a vzdialenejšie, než si myslí a skutočne vyčerpaný bude, až sa zrúti raz možno zrúti na zem. A to ma akosi motivuje k tomu, aby som zo seba vydala ešte viac úsilia, aj keď si myslím, že nevládzem. Takže áno, svoje zdanlivo priveľké sny si snažím splniť :3

    Páči sa mi

  2. Neviem čo ti mám na toto napísať pretože ja to mám čo sa týka životných snov podobne. Španinu vieš čiže keď si teraz z nej na chvíľku upustila tak sa neboj nezabudneš ju a vrátiš sa k nej keď bude čas. Čo sa týka písomiek na každom predmete… mám to pravidelne raz do týždňa… je to že so sexi deň 😀 zvlášť keď to výjde na deň keď mám 10 hodín 😀

    Páči sa mi

  3. Eeeej toto vyzerá ako úryok z tej tvojej eseje:)…ale krásne slová, chválim, querida!…Sny sa musia plniť, to bez komentárov. A ved tá organizácia je super, prečo stránku neukážeš vašim a babke? možno ti ozaj otvorí aj také dvere, o ktorých si netušila…a zmení ti život. Nikdy nehovor nikdy…. O tej demotivácii čo sa týka školy by som vedela vravieť svoje, ale vždy sa niekde najde niečo prečo si povieš, že sa to oplatí. U mň sú to milí starší aj mladšípacienti, o deťoch ani nehovorím. Pre ne sa oplatí robiť svet lepší. Na záver len: Keep going on, until the end comes… A bude to šťastný koniec, tak či tak:) Ps: oooo a samozrejme, tvoje gify sú geniálne:P

    Páči sa mi

  4. Uplne ti rozumiem zijrm teraz v rovnakom strese 😕 A spanielvinu nezabudnes len si ju raz za cas pripominaj 😉 nastastie ja mam uz len skuskove obdobia takze pisomky mam len raz za cas 😕 A logika je ta najnepochopitelnejsia vec na svete a pritom neni az taka zlozita len sa mi asi nechve jej rozumiet 😀

    Páči sa mi

  5. Já to prostě musím říct.. Moc se mi líbí jak píšeš, do tohohle článku jsem se úplně totálně zažrala. 🙂 Pokud víš jak to myslím. Jinak si ted poslední dobou také nejsem jistá svým oborem co se týče Marketingové komunikace. Určitě se neurazíš, když napíšu článek na podobné téma. Tedy “Plníte si svoje sny.”

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s