Čo sa inam nezmestilo

Writing is that easy, and that hard

Books
Nedávno ma chytil fantastický britský seriál, Grantchester, ktorý mám teraz tendenciu odporúčať kade chodím. Prepadla som mu – alebo povedzme si úprimne – prepadla som postavám, ktoré nejde inak ako milovať.
Zároveň s odporúčaním ale hneď dodávam, že daný príbeh je z časti neskutočne frustrujúci. No čo sa mňa týka, práve táto frustrácia ma po roku opäť donútila otvoriť Word a písať. Pamätáte si ešte ako som nijak raz nebola spokojná s dejom Avengers: Infinity War? Aj vtedy som si niektoré okolnosti doslova prepísala po svojom, aby som konečne našla vnútorný pokoj 😄
V priebehu toho, ako som písala, spomenula som si na jeden skvelý článok z novín o svetoznámom autorovi, ktorého poznajú všade, len nie doma. Jeho ostrý výrok ma vtedy naozaj prekvapil. V článku sa písalo:
[Sándor Márai] Písal do zásuvky a hoci ovládal viaceré jazyky, z princípu odmietal písať inak ako po maďarsky. “Spisovateľ je spisovateľom iba v materinskom jazyku. Písať v inom jazyku je len dementné koktanie, umelá, naučená reč,” zaznamenal si do denníka.
Hodnú chvíľu som na tomto odseku visela očami.
Keď si spomeniem na moje literárne začiatky, vždy ma to privedie k trpkosladkému pocitu. Na jednej strane boli moje čmáranice milé, pretože v sebe mali odhodlanie stať sa knihou, no na druhej boli neskutočne trápne, pretože v tom veku boli naozaj ešte veľmi, veľmi naivné. (Aspoňže tie príbehy už neexistujú.)
Vtedy som ešte písala slovensky – koniec koncov, žiaden iný jazyk som nepoznala, respektíve som sa svoj prvý cudzí jazyk ešte len pomaly začínala učiť. Postupom času, keď som prišla na gymnázium, som dupla na plyn v angličtine – začala som sledovať seriály v originálnom znení a čítať svoje prvé anglické knihy. (A vlastne som nikdy neprestala, angličtina je môj preferovaný jazyk sledovania a čítania.)
Odvtedy vždy, keď sa objaví múza a z času na čas ma aj kopne, zistila som, že je pre mňa akýmsi podivným spôsobom prirodzenejšie písať práve v tomto jazyku – anglicky. Akoby som mala v slovenčine blok, cez ktorý jednoducho moja predstava za nič na svete na papier neprejde. Angličtina, naopak, mi dovoľovala vyjadriť všetko presne tak, ako som cítila.
Spočiatku som si myslela, že to bude tým, že som fakt netúžila, aby doma niekto okrem mňa moje výmysly čítal, a preto som si zvolila túto cestu. (Naši anglicky nevedia.) No čím to skutočne je?
Book
Osobne mám dve teórie, pokojne môžete v komentároch pridať ďalšie 😃
Teória číslo jeden je pre mňa štúdia, ktorú som raz čítala. Vravela, že je pre človeka oveľa jednoduchšie vyjadrovať pocity v inom, než materinskom jazyku. Tým, že je mozog zamestnaný prekladom (hoci si ho uvedomovať nemusíte), získava odstup od pociťovaných emócií. Skúma ich a hľadá v druhom jazyku vhodný ekvivalent, snaží sa ich vhodne preložiť a SKUTOČNE vystihnúť tým, že im v ich hĺbke najskôr naozaj porozumie.
Teória číslo dva je fakt, že v rámci oddychu čítam takmer výhradne v anglicky. Preto mám možno takpovediac “odkukané” ako čo napísať. Slovenskú prózu naozaj nečítam a je preto možné, že mi len jednoducho chýba s ňou vzťah na to, aby som skutočne dokázala po slovensky štylizovať príbeh tak, aby sa mi páčil. Pravdou však ostáva, že mnohé veci – slová – mi znejú v angličtine lepšie. Ako keby mali v sebe niečo viac. Navyše, angličtina je práve tou bránou, ktorá mi otvára mnohé fiktívne svety a keďže mnohé postavy poznám ako anglicky rozprávajúce, slovenčina mi do ich úst často ani nepasuje 😄
Nakoniec, možno ide o trojkombináciu úplne všetkého a možno som len divná. Každopádne si nemyslím, že by moja tvorba utrpela na kvalite kvôli použitiu iného než materinského jazyka natoľko, že by sa dala označiť za dementné koktanie. Naopak, myslím si, že akékoľvek písanie je písaním, pokiaľ si ho autor skutočne užíva. Nehovorím, že nutne z neho musí byť nová Rowlingová – ale prečo si nepísať len tak, pre radosť?
“This is how you do it – you sit down at the keyboard and you put one word after another until it’s done. It’s that easy, and that hard.”
Neil Gaiman
Mimochodom, ak niekto poznáte Grantchester a máte chuť sa o ňom porozprávať, určite sa hláste 😊
A v prípade, že tiež máte k písaniu pozitívny vzťah, v poslednej dobe pridáva Selene podľa mňa naozaj trefné tipy a triky, ktoré by sa vám mohli zísť.

Alethea

3 myšlienky na “Writing is that easy, and that hard

  1. Ten quote od Sándora Máraiho sa mi veeeeľmi páči! Síce ja by som nemala moc čo hovoriť, keď píšem hlavne po anglicky, ale musím uznať, že po slovensky sa mi tiež dobre píše a je to také viac osobné 🙂 Mne sa tiež strašne dobre píše po anglicky, úplne ti rozumiem, I can relate so much! U mňa to bolo asi preto, že som pozerala stále všetky svoje seriály po anglicky, čítala som knihy po anglicky a potom som si občas cestou v buse predstavovala rozhovory s fiktívnymi postavami a tie hovorili po anglicky — omg, teraz zniem ako blázon, ale hádam nie som jediná xD A potom som ešte strávila veľa rokov na Tumblri a boli to práve moje dospievajúce roky, takže sa to odrazilo aj na mojom psychickom vývoji, ako tak nad tým uvažujem 🙂 A ja si to poviedku chcem prečítať! Aj keď netuším, čo je to za seriál, ale zaujíma ma tvoja tvorba 🙂 Na záver sa ti chcem neskutočne veeeľmi poďakovať za tú malú “reklamu” !!! Urobilo mi to nehoráznu radosť!! ❤ ❤ ❤

    Páči sa mi

  2. Rada čítam v angličtine niektoré knihy skutočne ukrývajú svoj potenciál v originálnom jazyku. Nikdy ma nenapadlo v angličtine písať, aj keď tvoja teória má niečo do seba. Aby som ešte raz odpovedala na tvoje položené otázky 😀 Áno, je a áno bude to poviedka HP 🙂

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s