Šľachtic srdcom

Don’t be lazy lemons │ Časť 1.

Pamätáte si na dievčatko z Liverpoolu s nezabudnuteľnou hláškou “Don’t be lazy lemons – get up and do something.“? Približne v rovnakom čase ako som vám písala o skvelom dokumentárnom filme princa Williama (A Planet For Us All) a vyšiel rovnako skvelý film Davida Attenborough (A Life On Our Planet), objavila som aj výzvu “40 dní s Laudato Si”. Bola to (a stále je) výzva na ochranu prírody a zlepšenie životného prostredia. Štyridsať dní uplynulo ako voda a ja som sa rozhodla zhrnúť vám ich v sérii štyroch článkov, podeliť sa o moje postrehy a poprosiť vás aj o tie vaše. Let’s not be lazy lemons and do something, shall we?


Jednou z prvých výziev bolo povedať nie (aspoň) jednému plastu a snažiť sa toto slovo dodržať. Ja som si zvolila jednorazové poháre. (Pretože plátenné tašky už používam, slamky ani balóny pre mňa bežné nie sú a jogurt mi prišiel momentálne nereálny. Navyše ho takmer vôbec nejem.) Keep Cup som doma mala už nejaký ten piatok, ale pravda bola taká, že mi stál v poličke. Počas tejto výzvy som sa ale zatla – buď budem rozmýšľať dopredu a Keep Cup ide so mnou, alebo si proste kávu nedám a bude to moja chyba. A fungovalo to 😁 Prišla som na to, že to vyžaduje vlastne úplné minimum snahy vyhnúť sa tomuto zbytočnému odpadu. (A od nového roka vďaka darčeku od Ježiška prechádzam aj na vlastnú sklenenú fľašku.)

Ďalšia z vecí, na ktoré ma táto výzva upozornila a ktorú som si vzala k srdcu sa týka miest večného odpočinku. Poviem vám na rovinu – pôvodne som bola naklonená umelým kvetom, pretože vzhľadom na to, že sa starám z rodiny o hroby sama, prišlo mi to časovo výhodné. Nemusela som tam nejako často chodiť a ono to pekne všetko vydržalo. Ale vstúpila som si do svedomia a na Dušičky som si dala záležať – prichystala som si skalky, ktoré sú v pohode aj s horším počasím. Vymyslené som mala aj čačinové vence so šípkami, no akosi sa mi ich nakoniec zohnať nepodarilo. Okrem toho ma ešte veľmi oslovil koncept kríža z debničky vyplnený skalničkami a šiškami, tak možno budúci rok. Rovnako by bolo fajn vymyslieť to aj so sviečkami, aby nemali plastový obal 🤔

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?

~ Žalm 8, 4-5

V prvej desiatke sa objavili aj tipy na šetrenie vodou. Pre mňa tam veľmi nebolo čo riešiť, pretože k tomu, že vodou sa neplytvá ma viedli od mala. Je však dobré pripomenúť si, že môžeme byť vďační, že nepatríme medzi 2 miliardy ľudí, ktorí nemajú doma pitnú vodu a uvedomiť si, že naše zdroje tiež nie sú nevyčerpateľné. Myslime na to. (Fun fact: Priemerný Európan minie denne cca 120 l pitnej vody.)

Nanešťastie, nie všetko ide takto ľahko. Šetriť vodou, nosiť si vlastnú tašku či pohár na kávu je jedna vec, no už druhá nakupovať bez plastových obalov. Toto je zatiaľ u mňa najväčší oriešok. Jednak preto, že potraviny sú nimi večne preplnené, o drogérii ani nehovoriac, a jednak preto, lebo mám naozaj veľký problém vysvetliť rodičom, že zmena je nutná. Vlastnú domácnosť zatiaľ nemám, aby som si ju mohla zariadiť po svojom (ale veľmi sa na to teším 👀), takže hoci sa snažím, zatiaľ veľký úžitok moja “osveta” nepriniesla. Postupne teda robím aspoň vo svojich veciach aký-taký poriadok (alias začala som používať tuhé mydlá a šampóny, napríklad).

Najlepší odpad je ten, ktorý nikdy nevznikne; plast, ktorý nikdy nedonesieš domov.

Ako ste na tom vy? A ako túto tému vnímajú vaši rodičia? Veľmi by ma aj zaujímalo či máte skúsenosť s bezobalovými obchodmi alebo si trebárs vyrábate vlastné čistiace prostriedky a lá sóda bikarbóna a ocot. Dajte vedieť, budem sa tešiť na vaše komentáre 🥰

6 myšlienok na “Don’t be lazy lemons │ Časť 1.

  1. Ono šetriť prírodu treba, ale plastom sa úplne nikdy nevyhneme. Mne napríklad žiadny tuhý šampón nesadol, po každom sa mi mastneli vlasy podstatne rýchlejšie a boli také, no nijaké. Som bezlepkáčka a väčšina bezlepkových výrobkov je balená v plastoch 😀 Ja som za ochranu a treba plasty obmedziť kde sa dá, ale ako zdravotník si neviem predstaviť teraz, že ako máme my fungovať bez infúznych fliaš? Plastové sú bezpečnejšie ako sklenené. (nekludný pacient, zlý stojan, prepracovanosť, plastovou fľašou pád na hlavu alebo na nohu bolí menej :D) Je to však taká téma citlivá. Najľahšie by bolo keby ľudia triedili plast, alebo nevyhadzovali veci po vonku a prírode. Snažím sa však tiež ako najviac môžem plastom vyhýbať

    Páči sa mi

    1. S tým súhlasím, plasty majú v niektorých prípadoch svoje nezastupiteľné miesto. Nie som extrémista, nemyslím si, že je treba plasty zo spoločnosti odstrániť úplne. Ale zredukovať určite áno, presne ako vravíš. Čo sa týka tých tuhých šampónov, ja mám akurát nejakú novú značku, ktorá mi bola doporučená, tak ak sa mi osvedčí, dám vedieť 😁

      Páči sa mi

  2. jesus christ, ja som normálne zabudla na Laudato Sí!!! ale za to nezabudla som na svoj cieľ žiť ekologickejšie… plátenné tašky používam už dávno, mám peknú zbierku xD mám doma aj kopu fľašiek, v ktorých si stále nosím všade vodu, alebo aj termosky… ale plastové fľaše sa nám až tak nepodarilo obmedziť, hlavne preto, lebo v poslednom čase tiekla akási divná voda z vodovodu, tak sme museli kupovať vodu – ale už je to fajn, len bohvie dokedy zase…
    ty si dostala na Vianoce sklenenú fľašku??? AJ JA!! od sestry! a ona mi ešte povie, že tohoročné darčeky od nej sa mi asi nebudú páčiť… sprostá fakt xD a to ani nevie o mojom ekologickejšom živote, ale zas vie, že zbožňujem nové fľašky xD
    Inak, súcitím s rodičmi – ja tiež nežijem sama, ale snažím sa aspoň mame vysvetliť, že treba zmenu… občas počúvne, ale nie je to jej mantra, ako ja keď idem do obchodu a hodinu tam blúdim, aby som nakúpila, čo najšetrnejšie k ŽP.
    Tuhý šampón je ďalšia vec na mojom zozname, aká to náhoda!! Ale najprv plánujem minúť ten, čo mám, nebudem predsa vyhadzovať Head and Shoulders xD

    Páči sa mi

  3. Na děvčátko přímo ne, ale pamatuju si na Bugingham palace pro broučky 😀
    A teď k věci. Co se plastů týče, je to zrovna pár dní zpátky, co se to zrovna všechno nějak sešlo a já si říkala, že bych mohla zkusit aspoň část toho omezit. Zrovna se totiž v jeden den rozhodlo plno věcí dojít a vyhazovala jsem plastových obalů až to hezké nebylo. (Ale to bylo určitě spiknutí, protože mi po třech letech konečně došel jak jar, tak sůl, a spoustu dalších věcí, kterým to ale netrvalo tři roky. Prostě co mohlo dojít, došlo a krabice ke kontejnerům se plnila 😀 ) Nicméně jsem zjistila, že jsem někde během let přešla od skleněných k plastovým kečupům a hořčicím a vlastně nevím proč, však ten plastový vyhodím a skleničky by se při tom daly použít na marmelády, houby, šťávy a podobně.
    Co se tašek týče, buďto tahám tu svojí přes rameno a nebo igelitky, ale jenom proto, že když už je doma stejně mám a přece nebudu vyhazovat tašku, která ještě funguje, že ano 😀 (Aneb jak se na mě přenesl zlozvyk z doma a mám ve skříni igelitku plnou igelitek 😀 Ale občas se hodí.)
    Ale ve zkratce, abych se tu zbytečně nerozkecávala: Sice třídím, vodou neplýtvám, flašky, tašky a další mám vlastní, ale pořád je na čem pracovat. 😀

    Páči sa mi

    1. S tými kečupmi si ma dostala – tiež sme ich zvykli kupovať v skle a ani neviem kedy sme prešli na tie v plaste… A akurát som si uvedomila, že veď aj dezodoranty sú sklenené niektoré. Hm! 😀
      Igelitku igelitiek máme aj my, ale snažíme sa ich používať na smetie a nové už domov nenosiť. Presne ako píšeš, stále je však na čom pracovať 😀

      Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s